Menším obciam chýbajú odborníci
VEREJNÁ SPRÁVA
Na prípravách základných téz novej stavebnej legislatívy sa podieľa aj Slovenská komora stavebných inžinierov.
Základné zmeny v stavebnej oblasti by bolo dobré prijať a aplikovať okamžite do dnešnej legislatívy a popritom ich postupne zapracúvať do návrhov nových stavebných zákonov. Zdôrazňuje to predseda Slovenskej komory stavebných inžinierov profesor Vladimír Benko. „Snažíme sa o tom presvedčiť nielen ministerstvo dopravy a výstavby, ale aj poslancov.“
Kolotoč noviel
Od roku 1989 sa urobilo vyše 30 čiastkových noviel stavebného zákona, no od roku 1999 sa ani jednej vláde nepodarilo, aby počas svojho vládnutia pretlačila cez parlament celkom nový kódex. Navyše legislatíva a byrokracia sa v tejto sfére tak rozbujneli, že – ako nedávno povedal pre aktuality.sk vicepremiér pre legislatívu Štefan Holý – podľa rebríčka Doing Business sme v dĺžke vydávania stavebného povolenia na približne 140. mieste, pričom stavebné právo na Slovensku tvorí 15 zákonov a zhruba 85 nadväzujúcich vyhlášok.
Východisko z kruhu
Bludný kruh noviel hlavného stavebného kódexu však môže mať východisko. Približuje ho profesor Benko: „Môj názor poznajú od decembra 2014 všetci kompetentní v tejto krajine. Každé systémové nastavenie v stavebníctve, ktoré sa ukazuje, že dobre nefunguje, treba v súčasnej legislatíve okamžite meniť. A pritom paralelne môžeme pripravovať návrh nového stavebného zákona. Jeho príprava by bola oveľa jednoduchšia, keby nastavenia v stavebníctve boli funkčnejšie.“
Dokladá to argumentmi, že kedykoľvek, keď sa doteraz schválil nový stavebný zákon, začali v krátkom čase pribúdať aj novelizácie. Podľa neho by ich bolo potrebných oveľa menej, keby sa vychádzalo z priebežných zmien, ktoré by už boli zavedené v praxi. Aj preto by mal prísť do parlamentu nielen návrh nového stavebného kódexu (prípadne dvoch – o územnom plánovaní a o výstavbe), ale mali by ho sprevádzať aj pripravené zmeny, do ktorých budú zahrnuté všetky dotknuté zákony a primerane prispôsobené vykonávacie predpisy, zdôrazňuje predseda.
Zrýchlenie procesov
V oblasti stavebného konania sa vláda zaviazala zaviesť digitalizáciu do novembra 2021. Benko to kvituje, avšak s pripomienkou, že v danej oblasti ďaleko zaostávame nielen za EÚ. „Napríklad Macedónsko ju má zavedenú od roku 2006.“
Po zavedení e-odovzdávania bude podľa neho jednoduchšie zaviesť zmeny pre oveľa rýchlejšie vydávanie záväzných stanovísk dotknutých orgánov. Ako konštatuje, po dohode medzi ministerstvom dopravy a výstavby s envirorezortom by bolo vhodné nastaviť aj schvaľovacie procesy EIA, teda vplyvov na životné prostredie, tak, aby sa nezneužívali. Nie je pritom, ako tvrdí šéf komory, potrebné „vymýšľať teplú vodu“, všetko už v Maďarsku, Rakúsku, Estónsku či Severnom Macedónsku funguje.
Problém menších obcí
Na druhej strane digitalizácia prinesie nápor na odbornosť ľudí i na vybavenie stavebných úradov v obciach a mestách. Podľa Benka aj preto bude treba prehodnotiť ich počet. Tento fakt si uvedomuje i komunálna správa. „Samostatným problémom sú malé obce, ktoré nevedia financovať stavebné úrady z rozpočtu, na čo dopláca nielen ich odbornosť, ale aj obce ako orgány ochrany prírody a neraz aj cestného správneho orgánu,“ približuje starostka mestskej časti Bratislava-Karlova Ves Dana Čahojová.
Navyše v menších obciach majú ľudia často kumulované funkcie, čo je tiež na úkor špecializácie. Táto neprofesionalita sa tak môže vyskytnúť najmä v spomínaných menších sídlach. Aj preto sa prenesený výkon štátnej správy v tejto oblasti premieta do praxe tak, že vznikajú spoločné stavebné úrady viacerých obcí.
S kvalitou nielen pri projektovaní, ale aj pri zhotovovaní stavieb to za posledné desaťročia išlo dolu vodou, tvrdia odborníci.