Do Košíc priniesol vodu zo Stariny. Covidu podľahol zakladateľ vodární na východe
VÝCHODNÉ SLOVENKO. Vo štvrtok 4. marca zomrel na Covid-19 bývalý dlhoročný riaditeľ a zakladateľ Východoslovenských vodární a kanalizácií, dnes známych ako Východoslovenská vodárenská spoločnosť, Ing. Michal Baník.
Dožil sa veku 89 rokov, týždeň predtým podľahla covidu aj jeho manželka.
Narodil sa v dedinke Dobrá nad Ondavou, ktorá sa rozprestierala na dne súčasnej Domaše.
Vedel „bic labdu"
Jeho otec, jeden z mnohých emigrantov z východu v Amerike, sa po rokoch práce v Spojených štátoch vrátil do rodnej dediny pre manželku a dve deti.
Návrat za veľkú mláku sa už nekonal, vypukla 1. svetová vojna a namiesto vysnívaného sveta narukoval do armády.
V bojoch na haličských pláňach bol ťažko zranený a prežil len vďaka tomu, že kozáci, ktorí ho našli, nemali náboje, aby ho zastrelili.
Pre deda vojna skončila, za americké peniaze kúpil gazdovstvo a tam sa narodil Michal ako najmladší z ôsmich detí.
Zažil rozprávkové vidiecke detstvo, otec ho naučil milovať prírodu, jazdiť na koni, hrať basketbal a „bic labdu", ako nazývali baseball slovenskí Američania.
Preloženie do Košíc
Keď si učiteľ v škole všimol, že malý Michal vie dobre počítať, presvedčil rodičov, aby ho poslali na gymnázium.
A tak chodieval každý deň 30 kilometrov na bicykli do Vranova nad Topľou.
Po vojne odišiel študovať na Slovenskú vysokú školu technickú do Bratislavy.
Popri štúdiu hrával prvú basketbalovú ligu a v Bratislave našiel aj svoju celoživotnú lásku Máriu.
Po škole začal pracovať v Prešove, kde sa presťahoval už s manželkou, pridelili mu malý domček, kúpil si motorku a narodilo sa im prvé dieťa.
Boli to časy, keď sa začalo vo veľkom budovať a Baníka preložili do Košíc, kde ešte ani nie tridsaťročný začal pracovať ako vedúci vodohospodárskeho odboru na vtedajšom krajskom úrade.
Traumatizovaný
Mladý inžinier dostal za úlohu vybudovať podnik, ktorý bude spravovať výstavbu vodovodov a kanalizácií na východnom Slovensku.
Po šiestich rokoch príprav vznikli v roku 1966 Východoslovenské vodárne a kanalizácie, ktoré riadil od začiatku až do roku 1989.
Ako sám hovorieval, skúseností bolo málo a všetko sa budovalo na kolene.
Ale podnik začal prosperovať a postupne sa stal jedným z najväčších zamestnávateľov na východe.
Nepríjemným momentom pre neho bolo, keď musel v rodnej dedinke presviedčať ľudí, ktorých od detstva poznal, že je dobré, ak sa ich rodná obec zaplaví vodou a postaví sa priehrada Domaša.
Na traumu, keď so strachom hovoril otcovi a dedinčanom, že asi budú musieť zbúrať a opustiť svoj dom, spomínal celý život.
Nechcel zvesiť Dubčeka
Keď v roku 1968 odmietol zvesiť v kancelárii Dubčekov obraz, skoro ho to stálo prácu, ale využil kontakty a partizánsku minulosť svojich bratov a vo vodárňach mohol pokračovať.
Košice pomaly ale isto začali pociťovať nedostatok vody a to bola pre vodárenský podnik veľká výzva.
Michal Baník bol zástancom výstavby vodného diela Starina a jeho následného prepojenia s Košicami najdlhším vodovodom v Československu, ktorý by dal Košičanom obrovské množstvo kvalitnej pitnej vody, čo sa postupne aj realizovalo.
Kríza s vodou v meste kvôli obrovským suchám prišla skôr, ako bolo dielo dokončené.
Bojoval za Starinu
Časť funkcionárov presadila núdzové riešenie: vybudovanie malého vodovodu zo zdroja blízkeho Košiciam, ktorý ale problém neriešil, len odďaľoval.
Baník sa tomuto riešeniu bránil a poukazoval na skutočnosť, že ak by sa peniaze použité na núdzové riešenie radšej investovali na zrýchlenie prepojenia so Starinou, voda v Košiciach mohla byť na dlhú dobu zabezpečená.
Tento spor prehral a Košice sa ešte dlho borili s provizóriom.
Pokladal to za svoju najväčšiu profesionálnu prehru, aj keď nakoniec sa jeho sen podarilo dokončiť a dodnes je pre Košice Starina najväčším zdrojom pitnej vody a zároveň najväčšou zásobárňou pitnej vody v strednej Európe.
V tom čase mu bolo ponúknuté miesto ministra vodného a lesného hospodárstva, čo neprijal, keďže na konci kariéry už nechcel odchádzať od rodiny a z Košíc.
Zákerný covid
V roku 1989 skončil ako riaditeľ vodární. Na dôchodku sa venoval čítaniu, písaniu a hlavne svojej záhrade, čo pokladal za návrat k spomienkam z detstva.
Tohto roku by sa dožil deväťdesiatich rokov, bol stále v plnej mentálnej sile, až kým ho aj s manželkou Máriou neprekvapila zákernosť covidu, na ktorý obaja zomreli v priebehu jedného týždňa.
Posledná rozlúčka s Michalom Baníkom a jeho manželkou Máriou bude v stredu 10. marca na košickom cintoríne sv. Rozálie o 11.00.
Česť jeho pamiatke.
Čítajte viac: https://korzar.sme.sk/c/22613261/do-kosic-priniesol-vodu-zo-stariny-covidu-podlahol-zakladatel-vychodoslovenskych-vodarni.html