Používate novú verziu webu. Prepnúť na starú verziu

Slovenská komora stavebných inžinierov

Energetická hospodárnosť budov

Smernica 2010/31/EÚ o energetickej hospodárnosti budov (prepracované znenie) 

Dňa 19. mája 2010 bola schválená Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2010/31/EÚ o energetickej hospodárnosti budov (prepracované znenie)  (tzv. EPBD II alebo EPBD Recast), ktorá mení a dopĺňa Smernicu č. 2002/91/ES  so zámerom zlepšenia energetickej hospodárnosti budov, berúc do úvahy vonkajšie klimatické a miestne podmienky, ako aj požiadavky na vnútorné prostredie a nákladovú efektívnosť a objasniť niektoré uznesenia smernice č. 2022/91/ES. Členské štáty EÚ sú povinné implementovať nové požiadavky do svojich národných predpisov.

S ohľadom na vzájomné uznávanie profesijných odborníkov, ktorých sa týka táto smernica, by členské štáty mali zohľadňovať Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES zo 7. septembra 2005 o uznávaní odborných kvalifikácií a Komisia by v rámci programu Inteligentná energia – Európa mala pokračovať v práci na usmerneniach a odporúčaniach pre normy odbornej prípravy týchto profesijných odborníkov.

 

Smernica 2002/91/ES o energetickej hospodárnosti budov

Dňa 04. januára 2003 vstúpila v platnosť Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2002/91/ES o energetickej hospodárnosti budov (text smernice nájdete na konci tejto stránky). Táto smernica by mala zaviesť spoločný systém pre zabezpečenie zvýšenia energetickej efektívnosti budov s ohľadom na klimatické a miestne podmienky. Smernica stanovuje všeobecný spoločný rámec pre:

-   metodiku výpočtu integrovanej energetickej hospodárnosti
-   minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť nových budov a existujúcich budov, ktoré sú predmetom významnej obnovy
-   energetickú certifikáciu nových a existujúcich budov a povinnosť umiestniť certifikát na viditeľnom mieste v budovách verejných inštitúcií
-   pravidelné kontroly kotlov a  klimatizačných systémov v budovách a kontroly  vykurovacích zariadení s kotlami staršími ako 15 rokov.


Kontext smernice

Jedným z hlavných dôvodov schválenia tejto smernice boli záväzky EÚ vyplývajúce z Kjótskeho protokolu o klimatických zmenách a zabezpečenie dodávok energií. EÚ v čoraz väčšej miere závisí od externých dodávok energie. Hoci EÚ nemá páky na ovplyvňovanie dodávok energií, môže ovplyvniť konečnú spotrebu energie v rámci EÚ. Riešením pre zníženie emisií skleníkových plynov, a zároveň aj spotreby energie, je zvýšenie energetickej efektívnosti.

40% konečnej spotreby energie v EÚ tvoria bytové budovy a terciárny sektor. EÚ verí, že zavedením tejto smernice sa môže dosiahnuť značná úspora spotreby energie.

Táto smernica dopĺňa opatrenia zavedené nasledujúcimi právnymi predpismi:

-   Smernica  Rady  č.  92/42/EHS  z  21.5.1992  o požiadavkách na účinnosť kotlov na teplú  vodu vykurovaných tekutým alebo plynným palivom
-   Smernica Rady 89/106/EHS z 21.decembra 1988 o zblížení zákonov, predpisov a administratívnych opatrení členských štátov týkajúcich sa stavebných výrobkov
-   Rozhodnutie č. 647/2000/ ES Európskeho parlamentu a rady z 28.02.2000 ustanovujúce viacročný program na podporu energetickej efektívnosti (SAVE) (1998-2000)
-   Smernica Rady 93/76/EHS o obmedzovaní emisií oxidu uhličitého prostredníctvom zvyšovania energetickej účinnosti (SAVE).

V roku 2000 Rada EÚ schválila Akčný plán spoločenstva o energetickej efektívnosti a požadovaných opatreniach v sektore stavebníctva, do ktorého bola zahrnutá aj požiadavka zlepšiť energetickú hospodárnosť budov. Nová smernica je akýmsi dodatočným nástrojom, ktorý zavádza konkrétnejšie opatrenia v tejto oblasti.


Rozsah smernice

Smernica sa vzťahuje na bytové budovy a terciárny sektor, ktorý zahrňuje úrady, kancelárie, budovy verejných inštitúcií, a podobne. Týka sa nových budov s celkovou úžitkovou plochou nad 1000 m2 a existujúcich budov, ktoré sa významne obnovujú, a to v súkromnom i verejnom vlastníctve.  
SR sa môže rozhodnúť, že nebude uplatňovať požiadavky smernice na niektoré kategórie budov, ako sú napríklad úradne chránené  budovy a pamätníky; kostoly a budovy, v ktorých sa uskutočňujú náboženské podujatia; bytové domy, ktoré sa využívajú menej ako 4 mesiace do roka; priemyselné stavby; samostatne stojace budovy s úžitkovou plochou menšou ako 50 m2; a iné.

Metodika výpočtu energetickej hospodárnosti budov by mala by zahŕňať všetky aspekty, ktorá určujú energetickú efektivitu, ako sú tepelné charakteristiky budovy, vykurovacie zariadenia a zariadenie na zásobovanie teplou vodou, klimatizačné zariadenie, vetranie a prirodzené vetranie, zabudované osvetľovacie zariadenie, poloha a orientácia budov (vrátane vonkajšej klímy), pasívne solárne systémy a solárna ochrana a vnútorné klimatické podmienky vrátane projektovaných podmienok vnútorného prostredia.

Minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť budov sú kalkulované na základe tejto metodiky.

Energetický certifikát budovy by mal poskytnúť majiteľovi, potenciálnemu kupcovi alebo nájomníkovi informácie energetickej náročnosti danej budovy, ako aj možnosť porovnať danú budovu u s inými budovami. Certifikát musí obsahovať referenčné hodnoty, ako sú súčasné právne normy a štandardy, ktoré by mali umožniť spotrebiteľom porovnať a posúdiť energetickú hospodárnosť budovy. Taktiež budú k certifikátu doložené odporúčania pre finančne výhodné zlepšenie energetickej hospodárnosti. Certifikát bude platný po dobu maximálne 10 rokov.
Majitelia existujúcich budov, alebo stavebníci (investori) nových budov budú povinní obstarať si energetický certifikát budovy, ako aj obstarávať kontrolu kotlov a klimatizačných systémov v budovách. Tieto povinnosti majiteľov sa budú vzťahovať na nové budovy a na existujúce budovy pri ich významnej obnove, a v prípade predaja alebo prenájmu.
Certifikáciu budov a prípravu súvisiacich odporúčaní budú vydávať tzv. autorizovaní energetickí audítori, ktorí získajú oprávnenie po splnení zákonom stanovených podmienok (vrátane požadovaného vzdelania a praxe) a po úspešnom zložení skúšky odbornej spôsobilosti.
Smernica tiež uvádza, že užívateľom budov by malo byť umožnené regulovanie ich vlastnej spotreby tepla a teplej vody, pokiaľ sú takéto opatrenia hospodárne. 


Implementácia smernice

Smernica vstúpila v platnosť dňa 04. januára 2003 a do 04. januára 2006 musia všetky členské štáty, uviesť do platnosti zákony, právne predpisy a administratívne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou. Členské štáty sú povinné určiť minimálne štandardy a zabezpečiť, aby certifikovanie a inšpekcia budov bola vykonávaná kvalifikovanými a nezávislými odborníkmi.

V prípade, že v členskom štáte chýbajú kvalifikovaní či akreditovaní odborníci, členský štát s náležitým odôvodnením môže využiť dodatočné obdobie troch rokov pri úplnom uplatňovaní smernice v oblasti kontroly kotlov a klimatizačných systémov a certifikácie budov.

Implementácia smernice do slovenskej legislatívy je v súčasnosti v štádiu diskusie návrhu zákona, do ktorej je zapojená aj Slovenská komora stavebných inžinierov. V apríli by mal byť návrh zákona o energetickej hospodárnosti budov predložený na vedenie Ministerstva stavebníctva a regionálneho rozvoja SR a následne na medzirezortné pripomienkové konanie.


Zdroje:

Spracovala: Diana Krížová